Čo vám napadne pri slove sublimácia? Ak sa ešte pamätáte na hodiny fyziky, tak zrejme bez váhania odpoviete, že je to premena skupenstva pevnej látky priamo na plyn bez toho, aby najskôr nastalo topenie, čiže premena na kvapalné skupenstvo.

Viac ako len textil

Pojem sublimácia alebo sublimačná tlač však nie je cudzí ani tým, ktorí sa niekedy nejakým spôsobom „obtreli“ o potlač textilu, ale napríklad aj hrnčekov. Práve táto technológia sa na potlač takýchto predmetov používa.

Aj keď textil je jednoznačne najtypickejším príkladom využitia sublimačnej tlače, nie je jediným. Sublimáciou sa dá tlačiť aj na keramiku, sklo, kov, drevo, papier a podobne, avšak takéto povrchy musia byť špeciálne upravené polyesterovým lakom, vďaka ktorému je možné, aby proces sublimácie fungoval.

Materiál, na ktorý chcete tlačiť, musí mať póry

Možno už tušíte, že aj pri textile je potrebné, aby bol (aspoň z určitej časti) polyesterový. Prečo je tomu tak pochopíte, keď si načrtneme, ako prebieha proces sublimácie v termolise na potlač. Atrament v pevnom skupenstve (zaschnutý) na sublimačnom prenosovom papieri sa premieňa na plyn (sublimuje).

Zároveň sa zohrieva aj polyesterový povrch, ktorého póry sa otvoria, vďaka čomu môže sublimovaný atrament preniknúť do štruktúry polyesteru. Po vychladnutí atrament opäť zaschne, póry polyesteru sa opätovne uzavrú a atrament vo svojej štruktúre „zamknú“, čiže vytvoria s ním pevnú väzbu. Kvôli tomu nie je možné sublimačnú tlač vykonať na prírodné vlákna a neupravené materiály. Nemajú totižto žiadne póry na otvorenie.

Keďže atrament pri sublimačnej tlači preniká do štruktúry materiálu, je takáto tlač z hľadiska trvácnosti naozaj kvalitná. Zároveň je odolná proti poškrabaniu, odlepeniu a podobnému poškodeniu, keďže sa netlačí len na povrch materiálu.

Zdroj obrázka:

Autor: Djavan Rodriguez / Shutterstock.com